Správy & Média

Menej je niekedy viac. Slovensko a fenomén gold-platingu

Dátum: 25/05/2021

Bratislava, 25.5.2021

Menej je niekedy viac. Táto známa veta platí aj v prípade transpozície smerníc Európskej únie do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov. V slovenskom právnom systéme existuje mnoho prípadov neodôvodneného gold-platingu. Podľa programového vyhlásenia vlády z apríla 2020, jednou z hlavných priorít vlády je vytvorenie efektívneho mechanizmu na prevenciu nadbytočného gold-platingu. Slovensko je však v súčasnosti na chvoste EÚ krajín, ktoré systematicky vyhodnocujú status prijímaných smerníc.

Podľa Európskej komisie je gold-plating javom, pri ktorom dochádza k pridávaniu ďalších požiadaviek nad rámec právnych predpisov EÚ. Gold-plating by mal byť primárne vnímaný ako neutrálny jav, pretože v určitých prípadoch môže byť opodstatnený. Bohužiaľ v aplikačnej praxi k opodstatnenému gold-platingu nedochádza často. Práve naopak, v právnom poriadku členských štátov dominuje neopodstatnená forma. V takomto prípade členský štát nesprávne transponuje konkrétnu smernicu do svojho vnútroštátneho práva tým, že neuvádza relevantné dôvody, na základe ktorých rozhodol pre neminimalistickú transpozíciu.

Na to, aby členské štáty EÚ mohli predísť zbytočným praktikám gold-platingu, musia pravidelne prehodnocovať svoje implementované vnútroštátne predpisy. Problémom je, že väčšina krajín EÚ stále „reguluje v tme“ a právne predpisy nevyhodnocuje s požiadavkami smerníc EÚ. Podľa štatistiky OECD z roku 2018 len štvrtina členských štátov EÚ podrobne skúmala následky a dopady transponovaných smerníc. Slovenská Republika v roku 2018 končila na šiestom najhoršom mieste. Horšie na tom bolo len Chorvátsko (5.), Rumunsko (4.), Grécko (3.), Lotyšsko (2.) a Cyprus (1.).

Gold-plating môže mať rôzne podoby. Ako príklad možno uviesť situácie, keď v niektorej krajine EÚ funguje prísnejší sankčný režim oproti iným členským štátom alebo keď členský štát zakotví do svojich zákonov také povinnosti, ktoré sú pre subjekty nachádzajúce sa na jeho území viac zaťažujúce.

Na Slovensku sa právna úprava regulujúca neodôvodnený gold-plating v porovnaní s inými členskými štátnymi, ako Nemecko, Rakúsko a Česko (pred Brexitom aj Veľká Británia) jednoznačne javí ako nedostatočná. O tejto skutočnosti svedčí gold-plating identifikovaný vo viacerých všeobecne záväzných právnych predpisoch. Na základe analýzy z roku 2019 bolo zistené, že na Slovensku z približne 400 smerníc bola implementácia minimálne 120 smerníc nad rámec požiadaviek EÚ. Výsledky predmetnej analýzy identifikovali najmenej 30 prípadov neopodstatneného gold-platingu.

Niekoľko príkladov slovenského gold-platingu

Do skupiny právnych noriem, v ktorých bol jednoznačne identifikovaný gold-plating, ktorý finančne zaťažuje určité subjekty, patrí zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V predmetnom predpise bol obsah pojmu „klamlivá reklama“ slovenským zákonodarcom značne rozšírený. Z tohto dôvodu podnikateľom na Slovensku môže vzniknúť administratívnoprávna zodpovednosť za konania, ktoré v podmienkach EÚ nie sú považované za porušenie zákonných povinností.

Obrovské finančné náklady sú spojené aj s gold-platingom identifikovaným v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Predmetný predpis na rozdiel od smernice 89/391/EHS značne limituje formu poskytovania pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľom, a to z dôvodu, že spomínanú činnosť môžu podľa slovenského právneho poriadku vykonávať iba zákonom určené kvalifikované osoby (napríklad verejný zdravotník s dvojročnou praxou na pracovisku orgánu verejného zdravotníctva, resp. pracovnej zdravotnej služby alebo lekár so špecializáciou). Práve z tohto dôvodu sú podnikateľské subjekty zákonom prinútené uzavrieť zmluvu s osobami, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky, čo v praxi prináša podnikateľom zvýšené finančné náklady. Navyše, tento predpis do 20.7.2020 zakotvil povinnosť zamestnávateľom každoročne, najneskôr do 15. januára, elektronickou formou notifikovať príslušný orgán verejného zdravotníctva o svojich zamestnancoch zaradených do 2 kategórie. Ak zamestnávatelia nedodržali spomínanú povinnosť, hrozila by im nadbytočná finančná sankcia až do 20 000 eur.

Ďalší príklad gold-platingu spôsobujúci zbytočné finančné a administratívne zaťaženie sa nachádza v zákone č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Naša vnútroštátna úprava jednoznačne vyžaduje nad rámec požiadaviek práva EÚ povinnosť, podľa ktorej sa vozidlo po dopravnej nehode, resp. škodovej udalosti pred TK, podrobilo oprave v certifikovanom servise. Požiadavka certifikovaného servisu nemá́ žiadnu oporu v európskej legislatíve a predstavuje tak nadbytočnú́ finančnú́ a byrokratickú zaťaž.

 

 

JUDr. Ádám Sípos

Junior Lawyer