Správy & Média

V dnešnej dobe sú počítačové programy chránené ako literárne diela

Dátum: 19/09/2017

Za vznikom autorského práva stál v minulosti prudký rozmach tlačených médií, ktorý podnietil potrebu jeho komplexnej regulácie a ochrany[1]. V priebehu minulého a tohto storočia zaznamenáva nielen autorské právo alebo aj iné práva duševného vlastníctva značný rozkvet. V relatívne krátkej dobe podstúpila táto oblasť rôzne skúšky, a to hlavne kvôli vzniku tzv. informačnej spoločnosti. Tá postavila informáciu, technický a vedecký progres na prvé miesto v rebríčku hodnôt spoločnosti, v dôsledku čoho sa spoločnosť viacej orientuje na počítačovú techniku, inovácie a digitalizáciu. Z pohľadu autorského práva nebolo začlenenie počítačových programov medzi nehmotné statky chránené autorským právom spočiatku prijaté bez výhrad, najmä vzhľadom na osobitosti ochrany počítačových programov[2]. V dnešnej dobe sú počítačové programy chránené ako literárne diela, pričom zvýšená nutnosť ich ochrany prišla s nástupom World Wide Web a Internetu.

Na Slovensku je počítačový program predmetom ochrany autorského práva prostredníctvom zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“), ktorý je z uvedeného dôvodu najdôležitejším právnym predpisom vo vzťahu k softvéru. Slovensko transponovalo do svojho právneho poriadku aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov (ďalej len „smernica o počítačových programoch“), ktorá stanovila pravidlá na zosúladenie právnych predpisov Európskej únie vzťahujúcich sa na autorské práva a s nimi súvisiace práva v rámci vnútorného trhu. Hlavným motivačným prvkom bolo zaistiť digitálne a cezhraničné používanie takto chráneného obsahu tak, aby bolo možné práva ich nositeľov chrániť aj v iných členských štátoch, a to aj preto, že internet nepozná fyzické hranice.

S nástupom CD a DVD techniky sa pirátske počítačové programy nelegálne rozširovali najmä na fyzických nosičoch[3]. Aj v súčasnosti ešte existujú pirátske kópie počítačových programov, avšak tento spôsob nelegálneho rozširovania autorských predmetov sa dostal do úzadia. Veľké množstvo populácie získalo takmer neobmedzený prístup k internetu, prostredníctvom ktorého sa distribúcia nelegálneho obsahu presunula z tzv. offline do online prostredia.

Spôsoby šírenia nelegálneho softvéru a iných autorských diel sa rôznia v závislosti od toho, či sa dáta sprístupňujú centralizovane na jednom mieste (s pevne identifikovanou IP adresou, z ktorej koncový užívateľ sťahuje takéto dáta) alebo prostredníctvom decentralizovaného systému (jeho typickým predstaviteľom je peer-to-peer aplikácia). Centralizované systémy fungujú tak, že umožňujú zvyčajne komukoľvek stiahnuť celý súbor nahratý na jednom úložisku. Z dôvodu, že prevádzkovatelia takýchto stránok priamo porušujú autorské práva tým, že poskytujú bez súhlasu nositeľa autorských práv, sú vystavení väčšiemu riziku. Platformy peer-to-peer fungujú tak, že samotní užívatelia siete vystupujú nielen ako príjemcovia, ale aj ako aktívne servre, ktoré poskytujú ďalším užívateľom siete svoje dáta[4].

Jedným z prvých zaujímavých prípadov týkajúci sa aplikácie peer-to peer programu bol Napster protokol. Vytvorený mladým, vtedy len 17 ročným, Shawnom Fanningom[5] mal Napster slúžiť na prevádzkovanie sociálnej siete milovníkov hudby. U možňoval užívateľom, aby si navzájom vymieňali skladby v mp3 formáte. Asi ani nie je potrebné dodávať, že k veľkému množstvu takto vymenených skladieb nedisponovali užívatelia súhlasom nositeľa autorských práv. Ako sa neskôr ukázalo, ďalším problémom Napsteru bolo, že hostiteľ držal zoznam skladieb každého užívateľa, ktorými sa podieľal v sieti a navzájom predstavoval jednotlivých členov tým, že vytváral katalóg zdieľaných súborov. Vo februári 2001 mal Napster 26.4 miliónom užívateľov[6], čo sa nepáčilo viacerým hráčom hudobného priemyslu. Vzhľadom na významný vplyv, ktorý spoločnosť Napster získala, viacerí hudobní vydavatelia na ňu podali žaloby. Počas súdneho konania nositelia autorských práv preukázali, že v sieti Napster sa nachádzali desaťtisíce nelegálnych súborov, ktoré musel Napster následne zablokovať.[7]

Napster však nebol ani zďaleka jediným prevádzkovateľom, ktorý využíval peer-to peer platformu. V nasledujúcich rokoch vzniklo mnoho podobných sietí, ktoré takto zdieľali ako legálny tak i nelegálny softvér a iné autorské diela. Otázka prevádzkovania peer-to-peer platforiem sa prípadom Napster nevyriešila a tento problém sa dostal aj pred európske súdy a Súdny dvor Európskej únie.

V nedávnom prípade Stichting Brein proti Ziggo BV, XS4ALL Internet BV, tiež známy ako „Pirate Bay“ spor.[8], sa Súdny dvor zaoberal problematikou „verejného prenosu“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice č. 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, v aktuálnom znení  („smernica InfoSoc“), ktorá bola rovnako prevzatá do autorského zákona.

V tejto súvislosti bolo nutné určiť, či je verejným prenosom sprístupnenie a správa platformy vzájomného poskytovania na internete, ktorá tým, že indexuje metaúdaje týkajúce sa chránených diel a poskytuje vyhľadávač, takto umožňuje používateľom tejto platformy nájsť diela a vzájomne si ich poskytovať v rámci siete výmeny údajov medzi používateľmi (peer-to-peer)[9].

Smernica č. 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (ďalej len „smernica o elektronickom obchode“) umožnila, aby prevádzkovatelia na internete neboli zodpovední za porušenie autorských a iných práv na platformách, ktoré prevádzkujú za podmienky, že sa aktívne nepodieľajú na rozširovaní nelegálneho obsahu. Prevádzkovatelia teda požívajú a neraz aj zneužívajú túto ochranu s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za porušovanie autorských a iných práv v značnej miere.

Uvedeným rozsudkom Súdny dvor Európskej únie zdôraznil, že keďže administrátori platforiem vzájomného poskytovania zastávali za daných okolností aktívnu pozíciu a okrem iného vytvárali indexy súborov, zaraďovali a vymazávali súbory, svojím konaním s prihliadnutím na značný počet užívateľov naplnili ustanovenia smernice InfoSoc. Administrátori teda vedome umožnili, resp. vykonávali verejný prenos chránených diel bez súhlasu nositeľov autorských práv, čím porušili ich autorské práva. Podľa niektorých odborníkov bude mať spor „Pirate Bay“ významný dopad na budúce prípady.

Pozícia podnikateľských subjektov je nateraz spečatená. Každý kto v pozícii prevádzkovateľa platformy bude vedome napomáhať alebo zdieľať nelegálny softvér alebo iné autorské dielo, poruší autorský zákon. Aj keď judikatúra na Slovensku k tejto problematike nie je ešte ustálená, je rozumné domnievať sa, že súdy v prípade dokázania porušenia autorských práv, budú ukladať vysoké pokuty. Napríklad prvostupňový francúzsky súd v nedávnom prípade uložil porušovateľovi za každé zdieľanie nelegálneho autorského diela 2 eur, pričom celková škoda predstavovala až 13 miliónov eur. 

Vyššie spomenuté prípady sú však len kvapkou v mori. Veľa nových, ale už aj existujúcich právnych otázok spojených s používaním Internetu a ochranou autorských diel bude ešte potrebné vyriešiť.

Čo z toho vyplýva pre nás každodenných užívateľov internetu a rôznych platforiem? Každý užívateľ internetu by si mal dôkladne prečítať informácie pri registrácii, aby sa vyhol zbytočným komplikáciám. Momentálne autorský zákon poskytuje fyzickým osobám výnimku na tzv. „rozmnoženiny pre súkromnú potrebu“. Myslia sa tým dáta pre súkromnú potrebu bez súhlasu autora, ktoré nesmú ďalej využívať, napr. vo svojej podnikateľskej činnosti. Fyzická osoba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok nebude zasahovať do autorského práva.

Ako by sme sa mali v praktickom živote správať?

Ak ste právnická osoba, respektíve podnikateľ, vždy požiadajte o licenčnú zmluvu a dôsledne si ju prečítajte. Dnes je už snáď pravidlom, že nikto nečíta licencie najmä tie elektronické a len odklikne políčko súhlasím. Je však dôležité aspoň si prebehnúť v hlavné záchytné body a v prípade, že niečomu nerozumiete obrátiť sa na príslušnú osobu.

Pokiaľ ukladáte na verejne dostupnú platformu akékoľvek údaje, ubezpečte sa, že máte k dispozícii súhlas nositeľa autorských práv. V opačnom prípade sa vystavíte riziku sankcie za porušenie autorských práv.

Ak ste fyzická osoba a máte záujem stiahnuť si dáta z internetu, vždy sa radšej ubezpečte, že sa nenachádzate na tzv. pirátskom serveri a či má prevádzkovateľ licenciu nevyhnutnú na rozširovanie autorského diela v potrebnom rozsahu. Pokiaľ budete ukladať dáta na verejne dostupnú platformu, tak sa ubezpečte, či vám dal nositeľ autorských práv súhlas na takúto činnosť.

Nakoniec, dodržiavanie autorského práva nemusí byť až také komplikované. Stačí byť len trochu obozretný a obetovať pár minút svojho času na zistenie informácii o predmetnom autorskom diele. Takýmto spôsobom zároveň prejavíme samotným autorom poklonu ich tvorivej činnosti a zabezpečíme im zaslúženú odmenu.

JUDr. Darina Parobeková, LL.M.
Associate

[1] Information Technology Law, The Law and Society, 3rd edition, Andrew Murray, Oxford University press, r. 2016. 

[2] Ochrana autorských práv v informační společnosti, Ján Kříž, Linde Praha a.s. – právnické a ekonomické nakladatelství a kníhkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláča, str. 45, r. 1999.

[3] Information Technology Law, The Law and Society, 3rd edition, Andrew Murray, Oxford University press, str. 242, r. 2016.

[4] Internet a autorské právo, 2. aktualizované a rožšířené vydání, Jiří Čermák, Linde Praha, a.s. . – právnické a ekonomické nakladatelství a kníhkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláča, str. 92, r. 2003.

[5] Information Technology Law, The Law and Society, 3rd edition, Andrew Murray, Oxford University press, str. 298, r. 2016.

[6] https://www.thefreelibrary.com/Global+Napster+Usage+Plummets,+but+New+File-Sharing+Alternatives...-a076646755, link zo dňa 30.08.2017.

[7] Information Technology Law, The Law and Society, 3rd edition, Andrew Murray, Oxford University press, str. 303, r. 2016.

[8] Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 14.07.2017, vo veci C – 610/15, Stichtig Brein proti Ziggo BV, XS4ALL Interent BV.

[9] Ibid.