Business Legal Update 01/2024
Dátum: 16/02/2024Prinášame Vám výber aktuálnych legislatívnych noviniek za január 2024 z právnych predpisov Slovenskej republiky, vybranej rozhodovacej praxe súdov SR a ČR ako aj zaujímavostí zo sveta práva.
Vzhľadom na pomerne rozsiahlu rozpravu na 6. a 9. schôdzi NR SR ohľadom novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku, bolo v NR SR prerokované len veľmi obmedzené množstvo návrhov zákonov. Stále tak čakáme rokovanie o viacerých dôležitých zákonoch ako napr. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 189/2023 Z. z. (tlač 111).
Pozitívom však už je, že na 9. schôdzi NR SR došlo k prerokovaniu v prvom čítaní Vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 53), čím sa priblížime k dobehnutiu transpozičného dlhu viacerých EÚ smerníc, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.
Z návrhov zákonov, ktoré nepochádzajú od vládnej koalície alebo niektorého ministerstva vyberáme napr. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov (tlač 174), ktorého cieľom má byť zavedenie možnosti 4-dňového pracovného týždňa alebo Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 158), ktorého cieľom má byť zabezpečenie efektívneho odhaľovania zatajených či nezdanených príjmov a na ich základe nadobudnutého majetku a ich následné odobratie.
Poslanci NR SR neakceptovali pripomienky prezidentky a prelomili jej veto vo vzťahu ku kompetenčnému zákonu. Jednou z kľúčových častí zákona je práve vznik nového Ministerstva cestovného ruchu a športu SR alebo zmena v procese menovania a odvolania predsedov Štatistického úradu SR. Slovenská republika tak bude v zmysle novely kompetenčného zákona mať od 1. februára 2024 celkovo už 15. ministerstvo. (zdroj) V súvislosti s uvedeným zákonom prezidentka SR avizovala, že v krátkom čase sa obráti na Ústavný súd SR. (zdroj)
NR SR ešte koncom roka 2023 schválila zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Zákon už od 1. januára 2024 zavádza viaceré zmeny (napr. vypustenie 1. septembra ako dňa pracovného pokoja) no až s účinnosťou od 1. apríla 2024 dôjde k výraznému navýšeniu súdnych a správnych poplatkov. (zdroj)
Monitoring právnych predpisov SR
Novela kompetenčného zákona
Číslo predpisu: 7/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.02.2024
Názov predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Novelou kompetenčného zákona dochádza najmä s účinnosťou od 1.februára k zriadeniu nového ministerstva – Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. Okrem toho tiež dochádza k zmene pri rozdelení kompetencií zverených medzi rôzne orgány verejnej moci (napr. zmena pri menovaní predsedu Štatistického úradu SR). (zdroj)
Zvýšenie súdnych poplatkov, dane z dividend a zdravotných odvodov
Číslo predpisu: 530/2023 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.01.2024, 01.02.2024, 01.04.2024
Názov predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Uvedeným zákonom dochádza k zavedeniu viacerých opatrení, ktoré by mali mať pozitívny dopad na verejné financie Slovenskej republiky.
Zámerom úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku. Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú.
Novelizácia zákona o dani z príjmov sa v rámci konsolidačných opatrení zamerala predovšetkým na zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %, zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, na odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku a virtuálnej meny a na legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s predchádzajúcimi novelami.
Taktiež sa zvyšujú sadzby odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa. (zdroj)
Zákon o dorovnávacej dani
Číslo predpisu: 507/2023 Z. z.
Dátum účinnosti: 31.12.2023
Názov predpisu: Zákon o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon sa vzťahuje na subjekty konsolidovanej skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur dosiahnutých v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu. Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v Slovenskej republike bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane.
Slovenská republika sa vzhľadom na svoje postavenie tzv. zdrojového štátu/dovozcu kapitálu s nízkym počtom materských subjektov a vyšším počtom dcérskych subjektov a zároveň v záujme zamedzenia zdanenia príjmov dotknutých subjektov v zahraničí, rozhodla zabezpečiť minimálne zdanenie vo forme vnútroštátnej dorovnávacej dane. (zdroj)
Doplnenie zákona o odplatách a poskytovaní príspevku v civilnom letectve
Číslo predpisu: 8/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.02.2024
Názov predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov
Zákon predstavuje právny základ, ktorý umožní poskytnúť verejné prostriedky formou príspevku v civilnom letectve, ako minimálnu pomoc alebo štátnu pomoc, na vykonávanie pravidelnej obchodnej leteckej dopravy medzi letiskami určenými na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy na území Slovenskej republiky alebo medzi týmito letiskami a letiskami mimo územia Slovenskej republiky. Poskytnutím príspevku v civilnom letectve na uvedený účel sa umožní aj realizácia záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú zo schválených investičných zmlúv. (zdroj)
Vybraná rozhodovacia prax súdov
Súdny dvor EÚ
Súdny dvor EÚ konštatoval, že právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy uzatvorenej na diaľku v prípade uzavretia predplatného zahŕňajúceho počiatočné bezplatné obdobie, ktoré je v prípade, že nedôjde k vypovedaniu zmluvy, automaticky obnovené, je v zásade zaručené len raz. Ak však spotrebiteľ pri uzavretí predplatného nebol jasne, zrozumiteľne a jednoznačne informovaný, že toto predplatné sa po počiatočnej bezplatnej dobe stane plateným, musí mať nové právo na odstúpenie od zmluvy po uplynutí tejto doby. (zdroj)
Súdny dvor EÚ konštatoval, že zamestnanec, ktorý používa údaje svojho zamestnávateľa na vystavovanie falošných faktúr (obchádzanie platenia DPH) je zodpovedný za zaplatenie dane v prípade, že je preukázateľná totožnosť takéhoto zamestnanca a zamestnávateľ preukáže dobrú vieru, t. j. preukáže, že vynaložil primeranú starostlivosť potrebnú na zabránenie vystavovaniu takýchto faktúr. Ak by takýto dôkaz chýbal, považuje sa zamestnávateľ za toho, kto je povinný zaplatiť DPH uvedenú na falošných faktúrach. (zdroj)
Najvyšší súd ČR
Najvyšší súd Českej republiky konštatoval pri uplatňovaní opatrení COVID-19 v Českej republike, že v zmysle českého krízového zákona (pozn. na Slovensku chýba obdobná právna úprava náhrady škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s krízovými opatreniami priamo štátom) platí povinnosť štátu nahradiť škodu všetkým, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom (súčasné splnenie podmienok: realizácia krízového opatrenia, vznik škody a príčinná súvislosti medzi krízovým opatrením a vznikom škody), a to bez ohľadu na to či ide o krízové opatrenia, ktoré pôsobia všeobecne na celom území Českej republiky alebo opatrenia, ktoré sú namierené voči konkrétnej osobe alebo konkrétne vymedzenej skupine osôb. Štát sa môže zbaviť zodpovednosti len ak preukáže, že škodu si poškodený spôsobil sám. (zdroj)
Najvyšší súd Českej republiky vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi dlhodobo zastáva názor, že nedostatky v zvolaní a priebehu valného zhromaždenia majú v zásade za následok len (prípadnú) neplatnosť uznesení prijatých na valnom zhromaždení. Neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa však vzhľadom na ustanovenie § 131 ObchZ možno dovolávať len v osobitnom konaní o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia začatom v zákonnej prekluzívnej lehote. Po uplynutí tejto lehoty nemožno preskúmať platnosť uznesenia valného zhromaždenia, a preto je potrebné považovať uznesenie za platné. V konkrétnom prípade, ak osoba, ktorá bola oprávnená hlasovať v mene spoločníka, hlasovala v rozpore s kogentným ustanovením zákona, ide v zásade o vadu zvolania a konania valného zhromaždenia, ktorá môže mať za následok len neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. (zdroj)
Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že ak nájomca vyššie položeného bytu nemohol predvídať riziko poruchy vadného a chybného ventilu vodovodnej batérie alebo rozpoznať vadu materiálu alebo chybnú inštaláciu ventilu, aj keď sa vykonávali pravidelné kontroly vodovodných batérií, nájomca neporušuje povinnosť vykonávať bežnú údržbu predmetu nájmu a nezodpovedá za škodu spôsobenú zatečením vody do nižšie položeného bytu. (zdroj)
Katarína Kováčová, Partner
Matej Škultéty, Junior Lawyer
