Business Legal Update 02/2024
Dátum: 07/03/2024Po dlhšej „legislatívnej pauze“ v Národnej rade Slovenskej republiky spôsobenej rokovaním o novelách Trestného zákona a Trestného poriadku sa tak v rámci legislatívneho procesu posunulo už viacero očakávaných noviniek.
Prinášame Vám výber aktuálnych legislatívnych noviniek za február 2024 z právnych predpisov Slovenskej republiky, vybranej rozhodovacej praxe súdov SR a ČR ako aj zaujímavostí zo sveta práva.
Národná rada Slovenskej republiky. Do druhého čítania sa dostal návrh nového zákona o ochrane spotrebiteľa. Týmto návrhom zákona sa dosiahne transpozícia viacerých smerníc týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ktoré však mali byť do právneho poriadku SR transponované už v priebehu rokov 2021 a 2022. V rámci navrhovaného znenia zákona prichádza do právneho poriadku SR viacero zmien a nových povinností pre predajcov v B2C vzťahoch. Aj keď finálne znenie nového zákona o ochrane spotrebiteľa ešte nie je známe, je potrebné sa už pripraviť na navrhované zmeny, a to aj z dôvodu, že nemožno očakávať dlhú legisvakačnú dobu na prípravu predajcov na nové povinnosti, ktoré im bude ukladať tento zákon. V priloženom článku Vám prinášame analýzu jednej z pripravovaných zmien. (zdroj)
Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu návrh prezidentky Slovenskej republiky na začatie konania o súlade kompetenčného zákona (čl. II a čl. III - zmena spôsobu menovania predsedov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou). Ústavný súd SR však návrhu na pozastavenie účinnosti zákona nevyhovel. (zdroj)
Ústavný súd SR tiež prijal na ďalšie konanie 3 návrhy (2x návrh skupiny poslancov, 1x návrh prezidentky SR), ktoré majú za cieľ najmä vysloviť nesúlad novely Trestného zákona s právnym poriadkom SR. Ústavný súd SR zároveň rozhodol o pozastavení účinnosti časti novely zákona, ktorá mení trestné sadzby a premlčacie lehoty. Súd nevyhovel pozastaveniu v časti týkajúcej sa zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý sa tak s účinnosťou od 20. marca 2024 ruší. (zdroj)
Český Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže udelil pokutu 125 miliónov českých korún za to, že súťažiteľ stanovoval svojím odberateľom, za aké najnižšie ceny môžu predávať veľké a malé elektrospotrebiče konečným spotrebiteľom. Pokiaľ predajca nastavil cenu pod stanovenú hranicu, vyzýval ho súťažiteľ k navýšeniu cien, a to aj pod hrozbou sankcií, ktoré aj reálne uplatňoval. Jednalo sa tak o zakázané vertikálne dohody o určovaní cien pre ďalší predaj. Konanie spočívajúce v určovaní maloobchodných cien pre predajcov, konkrétne zákaz udeliť zľavy na tovar určený pre spotrebiteľov pod hrozbou sankcií možno považovať za protisúťažné konanie. Rovnako za protisúťažné konanie možno považovať znemožňovanie niektorým odberateľom, aby veľkoobchodným spôsobom ďalej predávali výrobky ďalším predajcom. (zdroj)
Členské krajiny EÚ rozhodli o tom, že odstránia Bahamy, Belize, Seychely a ostrovy Turks a Caicos zo zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií. Aktuálne sa tak na čiernom zozname EÚ zameranom na "daňové raje" nachádza: Americká Samoa, Americké Panenské ostrovy, Anguilla, Antigua a Barbuda, Fidži, Guam, Palau, Panama, Rusko, Samoa, Trinidad a Tobago a tiež Vanuatu. (zdroj)
Monitoring právnych predpisov SR
Nový zákon o verejnom obstarávaní
Vláda SR (MIRRI SR) predložila do medzirezortného pripomienkového konania („MPK“) návrh novely zákona o verejnom obstarávaní. Navrhuje sa viacero zmien, medzi ktoré patrí zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Ďalej je to úprava minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 000 € s cieľom výraznejšie ušetriť čas a odbúrať zbytočnú administratívnu záťaž pre zákazky. (zdroj)
Návrh zákona o kryptoaktívach
Ministerstvo financií SR predložilo do MPK návrh zákona o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív. Týmto návrhom zákona ma dôjsť k implementácii nariadenia č. 2023/1114 o trhoch s kryptoaktívami („nariadenie MiCA“), ktoré predstavuje prvý európsky komplexný harmonizovaný rámec pre trhy s kryptoaktívami. Hoci nariadenie MiCA bude priamo účinné, návrh zákona obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s týmto nariadením, ako napríklad stanovenie NBS ako orgánu dohľadu. NBS tak bude napríklad oprávnená udeľovať povolenie verejne ponúkať tokeny naviazané na aktíva a žiadať o ich prijatie na obchodovanie, či udeľovať povolenie poskytovateľom služieb kryptoaktív. (zdroj)
Novela katastrálneho zákona
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zverejnil Predbežnú informáciu o pripravovanej novele katastrálneho zákona. Predmetom novej právnej úpravy má byť najmä úprava uvádzania osobných údajov evidovaných v katastri nehnuteľností, rôzne legislatívno-technické úpravy ako aj úprava podmienok podávania elektronických podaní. Začiatok MPK sa predpokladá v júni 2024. (zdroj)
Návrh zákona riešiaceho digitálne riziká
Ministerstvo financií SR zverejnilo Predbežnú informáciu o pripravovanej novele zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Predmetom novely má byť najmä transpozícia smerníc EÚ č. 2022/2556 a č. 2022/2554. Návrhom zákona sa majú komplexne riešiť digitálne riziká, ktorým sú vystavené všetky finančné subjekty, pretože pri poskytovaní a využívaní finančných služieb používajú informačné a komunikačné technológie (IKT). Začiatok MPK sa predpokladá počas marca alebo apríla 2024. (zdroj)
Vybraná rozhodovacia prax súdov
Najvyšší súd SR
Najvyšší súd SR konštatoval, že právnu úpravu obsiahnutú v § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka[1] nie je možné použiť na zmluvu, ktorej písomnú formu predpisuje zákon. Aj v obchodných záväzkových vzťahoch je v prípade zákonom stanovenej písomnej formy zmluvy potrebné na zmenu a zrušenie takej zmluvy aplikovať § 40 ods. 2 OZ, teda že nedodržanie písomnej formy ustanovenej zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pre formu zmeny a zrušenia zmluvy preto nemá žiaden právny význam dohoda zmluvných strán obsiahnutá v zmluve upravujúca formu zmeny alebo zrušenia zmluvy. Zmena alebo zrušenie zmluvy, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, v inej forme, než písomnej, je absolútne neplatným právnym úkonom. (zdroj)
[1] V zmysle § 272 ods. 2 Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
Najvyšší súd SR formuloval záver, že vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, ktorý v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej „ZRPVS“) predstavuje pre oprávnenú osobu prekážku vykonávania úkonov podľa ZRPVS, je možné považovať okrem vzťahu oprávnenej osoby a partnera verejného sektora (resp. členov jeho orgánov) aj vzťah oprávnenej osoby a konečného užívateľa výhod, a to za predpokladu, že jeho kvalita a intenzita spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. (zdroj)
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení konštatoval, že napriek tomu, že Obchodný zákonník v § 303 dohodu účastníkov pri právnom inštitúte ručenia výslovne nespomína, z dôvodu právnej istoty je potrebné pri vzniku ručenia vychádzať z prezumovanej akceptácie veriteľa s ručením, čím nemožno zakladať právny inštitút ručenia výlučne na základe jednostranného právneho úkonu ručiteľa. Dovolací súd bol toho názoru, že pokiaľ súdy konajúce v prejednávanom prípade dospeli k záveru, že ručenie vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa, to však neznamená, s prihliadnutím na obsah a účel inštitútu ručenia, ktorý má posilniť pozíciu veriteľa, aby bol veriteľovi ručiteľ vnútený. Veriteľovi nemožno uprieť možnosť rozhodnúť, či ručiteľské vyhlásenie s poskytnutím plnenia bude hodnotiť ako účinné alebo nie, tak predmetnú vec posúdili správne. (zdroj)
Najvyšší správny súd SR
Najvyšší správny súd SR konštatoval, že účasť verejnosti na rozhodovaní v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (teda EIA a SEA) je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je rozhodnutím, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. (zdroj)
Najvyšší správny súd SR konštatoval, že v prípade podania všeobecnej správnej žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu v zisťovacom konaní (EIA) v zmysle § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok neobmedzuje zainteresovanú verejnosť, aby v správnej žalobe proti tomuto rozhodnutiu uplatnila dôvody, ktoré neuviedla v správnom konaní pred vydaním takéhoto rozhodnutia. (zdroj)
Súdny dvor EÚ
Súdny dvor EÚ vo veci C‑566/22 konštatoval, že dohoda o voľbe právomoci v zmysle Nariadenia Brusel I bis, ktorou sa zmluvné strany usadené v tom istom členskom štáte dohodli, že na rozhodovanie sporov vzniknutých z ich zmluvy majú právomoc súdy iného členského štátu, aj keď uvedená zmluva nemá žiadnu inú väzbu s týmto iným členským štátom je prípustná. To znamená, že uvedená dohoda o voľbe právomoci súdu iného členského štátu EÚ môže predstavovať jediný cudzí prvok v danom právnom vzťahu. Podľa uvedeného rozhodnutia tak dva slovenské subjekty, ktoré uzatvoria zmluvu na plnenie v Slovenskej republike si môžu zvoliť právomoc napr. českých súdov. (zdroj)
Najvyšší súd ČR
Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že za návrh na zníženie zmluvnej pokuty možno považovať taký procesný úkon (námietku) dlžníka (žalovaného), z ktorého je zrejmé, že sa dlžník domáha (ak aj len čiastočného) zamietnutia žaloby z dôvodu, že má požadovanú zmluvnú pokutu za neprimeranú (popiera primeranosť jej výšky); nie je nevyhnutné, aby sa dlžník výslovne dožadoval aplikácie moderačného oprávnenia súdom, t. j. aby výslovne navrhoval zníženie zmluvnej pokuty. (zdroj)
Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že o spotrebiteľský úver ide vždy, pokiaľ veriteľom v zmysle zmluvy, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, je poskytovateľ (ten, kto ako podnikateľ spotrebiteľský úver poskytuje). Rovnako ide o spotrebiteľský úver, pokiaľ v procese úverovania spotrebiteľa vystupuje ako prostredník sprostredkovateľ (ten, kto ako podnikateľ spotrebiteľský úver sprostredkováva), aj keď veriteľom zo zmluvy, v ktorej sa tento úver dojednáva, nie je poskytovateľ vo vyššie uvedenom zmysle. Absencia príslušného oprávnenia k poskytovaniu spotrebiteľských úverov nemá sama o sebe vplyv na povahu či platnosť zmluvy, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver. (zdroj)
Katarína Kováčová, Partner
Matej Škultéty, Junior Lawyer
