Business Legal Update 05/2024
Dátum: 10/07/2024
Prinášame vám prehľad najdôležitejších noviniek z právnych predpisov SR, vybranej rozhodovacej praxe súdov, ako aj zaujímavých informácií zo sveta práva za uplynulé obdobie.
|
Zákony vstupujúce do platnosti
Lex atentát
Dňa 15.07.2024 nadobudne účinnosť zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, ktorý je vo verejnom priestore označovaný aj ako „lex atentát“, hoci z jeho znenia sa zdá, že nemá potenciál účinne zabrániť útokom na verejných činiteľov, skôr riešiť ich následky či eliminovať nepohodlné aktivity občanov.
Zákon zavádza viaceré novinky, medzi ktoré patrí zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov od vybraného objektu (napr. sídlo prezidenta SR alebo NR SR) alebo v blízkosti obydlia osoby s funkciou s ktorou účel zhromaždenia priamo súvisí a v neposlednom rade právo na doživotnú rentu predsedovi národnej rady a predsedovi vlády, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia.
Číslo predpisu: 166/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 15.07.2024
Názov predpisu: Zákon č. 166/2024 Z. zo niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/166/20240715
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície
Národná rada SR napriek predošlému vetu Prezidentky SR schválila nový zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete.
Prezidentka SR v rámci vetovania návrhu zákona veľmi správne namietala okrem iného oslabenie ochrany vlastníkov nehnuteľností v procese vyvlastnenia (napr. absencia možnosti podať odvolanie voči rozhodnutiu o vyvlastnení).
Podľa predkladateľov zákona by mal nový zákon uľahčiť štátu realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Zmeny sa dotknú najmä oblastí majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov a stavieb, povoľovacích procesov a verejného obstarávania.
Tento zákon na rozdiel od zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách má riešiť väčšie množstvo projektov z rôznych oblastí, ktoré na to, aby mohli byť považované za strategické investície môžu byť uskutočňované len verejným investorom.
V súvislosti s týmto zákonom stihla už Vláda SR vydať aj Nariadenie č. 152/2024 Z. z. ktorým sa vykonáva zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré stanovuje kritériá na určenie či predložený investičný projekt môže byť považovaný za strategickú investíciu.
Číslo predpisu: 142/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 27.06.2024
Názov predpisu: Zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/142/20240627
STVR nahradí RTVS
Národná rada SR schválila návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Týmto zákonom sa má zrušiť zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a teda nadobudnutím účinnosti tohto zákona dôjde okrem iného k zániku RTVS a namiesto toho dôjde k vytvoreniu novej inštitúcie – Slovenská televízia a rozhlas (STVR).
Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 01.07.2024, po tom čo bol pomerne rýchlo podpísaný prezidentom a následne zverejnený v Zbierke zákonov.
Číslo predpisu: 157/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.07.2024
Názov predpisu: Zákon č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/157/20240701
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa
Dňa 01.07.2024 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý mení množstvo zaužívaných inštitútov v spotrebiteľskom práve.
Viac informácií k vybraným oblastiam upraveným týmto novým zákonom sme Vám priniesli v predošlom vydaní nášho prehľadu právnych noviniek a v sérii našich článkov, konkrétne k témam: (i) uvádzania zliav, (ii) zvýšenej ochrany spotrebiteľov v digitálnom priestore. Pripravujeme tiež tretí článok k téme novej úpravy „reklamácie“.
Zároveň pre našich klientov poskytujeme komplexné prednášky a školenia zamestnancov, ktoré podrobne rozoberajú vyššie uvedené zmeny. V prípade záujmu o takúto prednášku alebo školenie sa neváhajte na nás obrátiť.
Číslo predpisu: 108/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.07.2024
Názov predpisu: Zákon č. 108/2024 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/108/20240701
Pripravované zákony
Zákon o mediálnych službách
V oblasti kultúry bol v parlamente schválený aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), ktorý zabezpečuje implementáciu DSA (smernica EÚ o digitálnych službách). Touto novelou sa určuje Rada pre mediálne služby ako koordinátor digitálnych služieb a bude spolu s ostatnými koordinátormi dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov v online priestore, najmä na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem. Medzi takéto oprávnenia bude patriť napríklad preverovanie zablokovania užívateľa na online platformách, najmä či takéto zablokovanie alebo zrušenie účtu bolo odôvodnené. (zdroj)
Zákon o ochrane prírody a krajiny
Parlament ďalej prelomil veto prezidentky SR aj v prípade návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Touto novelou by malo dôjsť k zjednodušeniu postupov pri výrube drevín, no nie je zrejmé, či bude posilnená ochrana pred neoprávneným výrubom. Práve s týmto zjednodušením postupu pri výmere drevín mala problém prezidentka SR, najmä vo vzťahu k extravilánu a chráneným krajinnými oblastiam. (zdroj)
Medzi ďalšie návrhy, ktoré boli predložené do Národnej rady SR a rokovanie o nich prebieha patria najmä:
- Návrh novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov - v zmysle tejto novely by došlo k rozšíreniu možnosti spotrebiteľa bezdôvodne odstúpiť od zmluvy do 14 dní od prevzatia tovaru aj o bežné zmluvy uzatvárané v kamenných predajniach obchodníkov. (zdroj)
- Návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Predmetom novely tzv. infozákona je zaviesť jednoduchší mechanizmus na spoplatnenie prístupu k informáciám, ktoré sú štátne orgány povinné vydávať. (zdroj)
Medzi návrhy zákonov, ktoré vstúpili do medzirezortného pripomienkového konania patria najmä:
- Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 530/2023 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony, prináša odklad plánovaného insolvenčného registra. (zdroj)
- Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - transpozícia smernice NIS 2, napr. zmena prístupu k identifikácii povinných subjektov, tzv. prevádzkovateľov základnej služby. (zdroj)
- Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, by mal priniesť zjednodušenie evidenčných úkonov predajcov vozidiel, zavedenie možnosti využitia jednorazových tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom s písmenom M namiesto klasických plechových, ktoré bude potrebné vrátiť / odovzdať predajcovi. (zdroj)
Vybraná rozhodovacia prax súdov a iných orgánov
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd nemôže rozsudkom nahradiť prejav vôle žalovaného previesť do vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť uvedenú v zmluve o budúcej zmluve, ak v čase rozhodovania súdu žalovaný v dôsledku súdneho alebo iného rozhodnutia nie je oprávnený nakladať s touto nehnuteľnosťou. Súd môže nahradiť prejav vôle len tam, kde žalovaný má právo, ale z nejakých dôvodov odmieta takýto prejav vôle urobiť a za podmienky, že je nepochybné a preukázateľné, že účastník mal podľa hmotného práva povinnosť svoju vôľu prejaviť a tak uzavrieť zmluvu. Rozsudok nahrádzajúci prejav vôle žalovaného nemôže byť prostriedkom obchádzania zákonných, súdnych alebo úradných obmedzení uložených žalovanému. (zdroj)
Najvyšší súd SR sa ďalej zaoberal otázkou, či v prípade, ak bola škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného, t. j. v preskúmavanom prípade chodcom, ktorý prechádzal vozovku mimo priechodu pre chodcov, a ktorý bol podľa znaleckého posudku určený vinníkom dopravnej nehody, je úplne vylúčená zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla. Najvyšší súd konštatoval, že zodpovednosť prevádzkovateľa je v tomto prípade úplne vylúčená, avšak nie z tzv. liberačného dôvodu, v prípade ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, ale z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťou, za ktorú prevádzkovateľ objektívne zodpovedá, a vznikom ujmy na strane poškodeného. V danom prípade teda podľa judikatúry netreba skúmať, či prevádzkovateľ preukázal, že šlo o škodu neodvrátiteľnú. (zdroj)
Najvyšší súd SR taktiež poukázal na to, že súhlas s návrhom protistrany na odročenie pojednávania vyjadrený v telefonickom rozhovore so súdom nie je spôsobilým podkladom pre rozhodnutie o prerušení konania podľa § 163 CPS. Došlo by tak k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože v prípade, ak by súd prihliadol na takéto telefonické podanie strany, išlo by o nesprávny procesný postup a znemožnil by tým strane, aby uskutočňovala jej procesné práva. Najvyšší súd poukázal na to, že ani CSP nepozná telefonické podanie ani podanie urobené ústne do zápisnice. (zdroj)
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, plná moc udelená stranou sporu advokátovi fyzickej osobe neoprávňuje, aby stranu sporu zastupovala obchodná spoločnosť v mene a na účet ktorej začal advokát vykonávať advokáciu po udelení plnej moci, nakoľko ide o dva odlišné subjekty. (zdroj)
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol, že písomná forma dohody o zmluvnej pokute v obchodnoprávnych vzťahoch je dodržaná aj v prípade, ak dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach („VOP“) jednej zmluvnej strany, pričom druhá zmluvná strana v zmluve uzavretej v písomnej forme prehlási, že ich obsah je jej známy. Znenie VOP bolo zverejnené na jej webovej stránke, v dôsledku čoho mala žalovaná možnosť sa s týmito VOP oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zo záverečných ustanovení zmluvy okrem odkazu na VOP jasne vyplýva, že VOP tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súčasne žalovaná strana svojim podpisom zmluvy výslovne vyhlásila, že sa s nimi oboznámila, ich obsah je jej známy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd SR dospel k záveru, že Obchodné podmienky boli inkorporované do zmluvy ako takej, pričom ich obsah sa stal súčasťou zmluvy ich priložením k zmluve vo forme Prílohy. Názor krajského (odvolacieho súdu), že je potrebné mať podpisy priamo na VOP nie je správny. (zdroj)
Najvyšší súd SR poukázal na to, že za situácie preukázaného vzniku škody na strane obchodnej spoločnosti, (bývalého) konateľa zaťažuje dôkazné bremeno, aby preukázal akým spôsobom peniaze ním vybraté z účtu spoločnosti spotreboval a že s nimi naložil s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti, keďže sa v zmysle právnej úpravy podľa Obchodného zákonníka porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti predpokladá. Dôkaz opaku je na konateľovi, ktorý teda musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. (zdroj)
Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí (C‑400/22) uviedol, že obchodník musí informovať spotrebiteľa pred podaním online objednávky o tom, že podaním tejto objednávky sa zaväzuje zaplatiť. Táto povinnosť obchodníka platí bez ohľadu na to, či je povinnosť spotrebiteľa zaplatiť nepodmienená alebo či je daný spotrebiteľ povinný zaplatiť obchodníkovi až po splnení neskoršej podmienky. (zdroj)
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ) vydal stanovisko, v ktorom verejným obstarávateľom vysvetľuje niektoré pravidlá prípravy verejných obstarávaní, s cieľom sprístupniť ich čo najväčšiemu počtu záujemcov, a tým zabezpečiť vysokú intenzitu súťaže V rámci tohto stanoviska PMÚ odporúča pri vyhlasovaní verejných obstarávaní zohľadňovať voľné kapacity potenciálnych uchádzačov a, ak to je možné, nevyhlasovať tendre veľkého rozsahu s rovnakým alebo podobným predmetom zákazky, resp. neplánovať ich realizáciu v rovnakom čase alebo v krátkom časovom slede po sebe (zdroj).
Katarína Kováčová, Partner
Matej Škultéty, Junior Lawyer
Katarína Gurecková, Paralegal
