Bude 200-tisícová pokuta vhodnou metlou proti nelegálnemu zamestnávaniu?
Dátum: 27/07/2017Viacerým odvetviam z priemyslu dlhodobo chýbajú kvalifikovaní zamestnanci. Plošne silnejú hlasy po úprave legislatívy v prospech jednoduchšieho zamestnávania cudzincov. Toto opatrenie navrhuje v najnovšej hodnotiacej správe aj OECD. Aká je súčasná právna úprava?
Právna úprava zamestnávania cudzincov je zložitá a byrokratická. O to viac, ak ide o cudzincov z tzv. tretích krajín, čiže občanov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Okrem toho každá krajina aplikuje iné pracovnoprávne predpisy s rôznou pojmológiou. Už „len“ pri vysielaní pracovníkov môže byť v každej krajine iná podmienka, iné pravidlo. Ak firma odlišnosti vopred nepozná, nesplnením konkrétnej povinnosti jej hrozí, že poruší národný predpis a bude za to sankcionovaná. Toto je časovo aj finančne náročné a podľa mňa to výrazne komplikuje podnikateľom život a prácu. Cezhranične presahujúce vzťahy by sa možno dali riešiť jednotne a paušálne, ale aj tu určite narazíme na individuálny odpor krajín. To, čo je pre jednu krajinu dobré, je pre druhú už možno zásahom do garantovaných práv a slobôd.
Ako do problematiky zamestnanosti vstupujú tzv. vysielaní pracovníci a pripravovaná novelizácia smernice?
Dôvodom pre revíziu smernice je vraj odstránenie tzv. sociálneho dampingu v EÚ. Vraj často vznikajú veľké mzdové rozdiely medzi vyslanými pracovníkmi a pracovníkmi v hostiteľskej krajine. Výrazné mzdové rozdiely tak podľa Európskej komisie (EK) narúšajú rovnaké podmienky medzi spoločnosťami a oslabujú tým bezproblémové fungovanie jednotného trhu. Preto chce EK revíziou smernice zaviesť uplatňovanie tých istých pravidiel odmeňovania v hostiteľskom členskom štáte aj na vyslaných pracovníkov. Nemá ísť o zásah do mechanizmu stanovovania mzdy v členskom štáte, ale aby sa uplatnili rovnaké pravidlá pri odmeňovaní. Zrejme tu zase vznikne názorová a výkladová nejednota v praxi, ak revízia smernice prejde.
Slovensko dalo novej smernici o vysielaných zamestnancoch tzv. žltú kartu. Pre západoeurópske krajiny ide o otázku boja proti sociálnemu dumpingu, my argumentujeme obranou konkurencieschopnosti cez nižšie mzdy. Ako v praxi posudzujete tieto línie?
Je pravda, že nie je vysielanie ako vysielanie a niektorí zamestnávatelia a agentúry aplikujú veľmi voľný výklad predpisov, ktoré by sa na nich mali vzťahovať a vznikajú tak situácie hraničiace so zákonnosťou. Dochádza tak často k porušovaniu práv zamestnanca – cudzinca a k zneužívaniu jeho závislosti od zamestnávateľa kvôli jazykovej bariére a neznalosti lokálnych právnych predpisov. Na druhej strane, prílišné zasahovanie do fungovania slobodného trhu skôr povedie k regulácii podnikania a ochrane určitých trhov, čo podnikatelia považujú za umelú reguláciu podnikania v rozpore s pravidlami a právami EÚ.
Nelegálne zamestnávanie je tiež spôsob ako sa firmy snažia riešiť „prekážky“ v podnikaní. Slovensko novelizovalo zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Posunuli sme sa ďalej?
V súvislosti s novelou zákona vzniká celý rad nových oznamovacích povinností už pred vyslaním zamestnanca, či povinnosti vedenia evidencie pracovného času a príslušných dokumentov vyslaného zamestnanca. Bude na zamestnávateľoch, aby sa riadne oboznámili s novými pravidlami a náležite medzi sebou upravili jednotlivé vzťahy. Podľa môjho názoru, nezákonný príjem a obchádzanie zákonov v nejakej podobe budú v tejto sfére ešte stále existovať. Otázkou je, či napríklad zavedená pokuta v maximálnej výške 200 000 eur, bude vhodnou metlou proti nelegálnemu zamestnávaniu. Dôležité tiež bude, aby kompetentní správne aplikovali svoje právomoci pri dohliadaní nad dodržiavaním všetkých predpisov.
Ktorý štát z EÚ má podľa vás asi najideálnejšie nastavenú legislatívu v pracovno-právnej oblasti v prospech trhu práce? Čím by sme sa mohli prípadne inšpirovať u nás?
Našou inšpiráciou možno nie je konkrétna krajina. U nás by bolo načase zvýšiť právne vedomie občanov SR, a to tak v pracovnoprávnej oblasti, ako aj inej sfére každodenného života. Uvoľnením byrokracie a miestami zbytočnej regulácie a ochrany by občania mohli zodpovedne za seba dohodnúť svoje práva a povinnosti so všetkými dôsledkami. Ako krajina, ktorá je súčasťou vyspelej Európy, by si to naši občania zaslúžili.
Mgr. Sylvia Szabó
partnerka Ružička Csekes, s. r. o.
